Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok je posledným dňom kresťanských sviatkov Veľkej noci, spojený s tradičnými obyčajmi šibania a oblievania. V súčasnosti sú obyčaje Veľkonočného pondelka na celom území Slovenka takmer identické. V minulosti však boli v jednotlivých oblastiach viditeľné rozdiely. Na západnom Slovensku bolo
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je dňom slávenia zmŕtvychvstania ukrižovaného Krista. V mnohých obciach Slovenska si v tento deň ľudia prinášali do kostola rôzne jedlá, aby ich tam kňaz posvätil. V prútených košíkoch prikrytých obrúskom mali pripravený chren, cesnak, vajíčka, šunku, klobásu či syr.
Biela sobota
V rámci kresťanskej liturgie je Biela sobota pripomienkou Kristovho vzkriesenia. V tradičnej obyčajovej kultúre bol tento deň určený najmä na prípravu obradových jedál. Varila sa predovšetkým bravčová šunka, údené mäso, huspenina či klobásy. Tieto pokrmy sa v rímskokatolíckych oblastiach Slovenska
Veľký piatok
Veľký piatok je v kresťanskej liturgii dňom pripomienky ukrižovania Ježiša Krista. V tradičnej ľudovej kultúre sa k nemu viazalo množstvo magických úkonov a poverových praktík, ktorých korene možno hľadať ešte v predkresťanskom období. Už noci zo Zeleného štvrtku na Veľký
Zelený štvrtok
Zelený štvrtok je podľa kresťanskej liturgie dňom konania poslednej večere Krista s apoštolmi. V tradičnej ľudovej kultúre bol tento deň spojený s množstvom obyčajových úkonov, ktoré mali za cieľ ochrániť hospodárstvo od zlých síl a zabezpečiť hojnú úrodu a zdravie. Od
Kvetná nedeľa
Tak ako Morena, vynesená slobodnými dievčatami na Smrtnú nedeľu symbolizovala zimu, zelený konárik liesky, vŕby alebo inej dreviny bol symbolom ožívajúcej prírody a nasledujúceho leta. Rituál jeho prinesenia do dediny sa realizoval väčšinou na Kvetnú nedeľu (týždeň pred Veľkonočnou nedeľou)
Smrtná nedeľa
K začiatku jari v minulosti neodmysliteľne patrilo symbolické vynesenie zimy z chotára. Na Slovensku sa tento rituál spájal predovšetkým so Smrtnou nedeľou (nedeľa dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou) a s Kvetnou nedeľou (nedeľa týždeň pred Veľkonočnou nedeľou), v závislosti od
Čičmany – svadba
Vo štvrtok po druhej ohláške v kostole začali chodiť zváči, po jednom z nevestineja ženíchovej rodiny, pozývať na svadbu. Boli to 12 – 13 roční chlapci, nosili valašky vyzdobené šnorkami a také isté šnorky mali aj na širiakoch. Na papieri
Šatnica Matice Slovenskej
Šatnica Matice slovenskej ako matičná požičovňa krojov a kostýmov potvrdzuje svoje kvalitné služby a pozoruhodný obsah desaťročia budovaného depozitu v Martine. Šatnica, ako sa jej dlho a dôverne hovorí na celom Slovensku a tak ju často vníma aj slovenské zahraničie,
Party v 21. storočí
"Parta – je ozdobná čelenka, symbol dospelého slobodného dievčaťa. Nosili ju najmä nevesty pri vydaji a bola súčasťou sviatočnej a obradovej úpravy vlasov. Keďže bola najdôležitejším a najkrajším prvkom svadobného kroja, vždy bola bohato zdobená a v každom regióne Slovenska
Fotografka Martina Levásovská fotí slovenské kroje
Odmala som našu krajinu zbožňovala, milujem našu prírodu a všetko čo nám ponúka. Mám rada naše mestá, pretože každé je výnimočné. Páči sa mi naša história. Avšak najviac ma v poslednom roku a pol oslovilo naše dedičstvo, slovenské kroje. Pred takmer
Folklórny súbor Praslica Kozárovce v rokoch 1965 – 1995
1965 – Svadba – 1.májový sprievod 1965 – Svadba – 1.májový sprievod 1967 – film Rok na dedine 1967 – Želiezovce 1968 Strážnica 1968 Krakovany 1969 Východná 1971 Televízna nahrávka 1975 Krakovany 1980 Televízna nahrávka (Páračky) 1983 Myjava 1986 Zelená vŕba (Hron) 1989 1991 Fašiangy 1993 Myjava 1995 Východná 1995 Televízna nahrávka (Zahrajte mi takúto)
Galéria paličkovanej čipky
Pletenie čipiek patrí medzi najstarobylejšie a najarchaickejšie textilné techniky na Slovensku. Doteraz najstaršia správa o čipkách z Liptova sa zachovala v protokole obce Sielnica z roku 1772. Expozícia liptovskej paličkovanej čipky, nachádzajúca sa v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku, prezentuje charakteristické
Modrotlač v Liptove
To je názov pútavej expozície ľudovej modrotlače v Národopisnom múzeu, ktoré sa nachádza v historickej budove niekdajšieho sídla soľného úradu v Liptovskom Hrádku. Expozícia predstavuje dejiny modrotlačiarstva ako cechového remesla v Liptove a prezentáciu ľudového odevu a bytového textilu z
Ovčiarske múzeum
Všetci nadšenci pre ovčiarstvo, salašníctvo a pastierstvo si prídu na svoje v tomto Ovčiarskom múzeu. Expozícia ovčiarstva v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku je špecializovaná expozícia pastierskej kultúry vybudovaná v podkroví historickej budovy - niekdajšieho sídla soľného úradu. Múzeum spravuje jedinečný
