Hore
Zelený štvrtok - Veľká noc

Zelený štvrtok je podľa kresťanskej liturgie dňom konania poslednej večere Krista s apoštolmi. V tradičnej ľudovej kultúre bol tento deň spojený s množstvom obyčajových úkonov, ktoré mali za cieľ ochrániť hospodárstvo od zlých síl a zabezpečiť hojnú úrodu a zdravie.

Zelený štvrtok - Veľká noc

Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty prestali zvoniť kostolné zvony na znak smútku za ukrižovaným Kristom. Hovorilo sa, že sú zviazané alebo odleteli do Ríma. S posledným zvonením sa spájalo množstvo poverových praktík, ktoré boli naprieč Slovenskom naozaj rôznorodé. V okolí Nitry gazdiné v tento čas obchádzali dom so zväzkom štrngajúcich kľúčov, aby zahnali hlodavce. Na Kysuciach ľudia počas posledného zvonenia zas triasli stromy, aby tak zabezpečili bohatú úrodu ovocia. S rovnakým cieľom v okolí Hlohovca sypali pod stromy zem, ktorú priniesli z krížnych ciest ešte pred východom slnka.

Zelený štvrtok - Veľká noc

V čase, keď kostolné zvony nezvonili, používali sa namiesto nich rôzne rapkáče a klepáče, ktoré mali zabezpečiť ochranu pred zlými silami. V niektorých oblastiach v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok zaháňali zlých duchov pastieri, ktorí na návršiach trúbili alebo plieskali bičmi. Na celom území Slovenska bol zaužívaný zvyk natierania dverí stajní kolomažou, ktorá mala znemožniť strigám škodiť dobytku.

Zelený štvrtok - Veľká noc

Zvyky, ktorých cieľom bola magická ochrana dobytka, sa realizovali najmä v čase, keď tento opúšťal relatívne bezpečný priestor stajne. Zelený štvrtok bol spojený s prvým výhonom dobytka na pastvu, preto zvieratá napríklad prekračovali žeravé uhlíky, aby netrpeli chorobami. Koňom sa zvykla uväzovať do chvosta červená niť, aby boli chránené pred urieknutím a kravy sa potierali mužskými nohavicami, čo malo umocniť ich plodnosť. Ovce sa okiadzali magickými bylinkami a šibali zelenými prútmi, aby sa zbavili všetkých neduhov a dojili veľa mlieka. Zaužívané bolo aj pošúchanie hospodárskych zvierat vajíčkom, aby boli okrúhle. Na pašu ich často vyháňali bodliakom alebo žihľavou, čo malo pôsobiť na ich silu a svižnosť.

Zelený štvrtok - Veľká noc

Na Zelený štvrtok sa využívala tiež magická sila vody. Mládenci napríklad brodili na potoku kone, aby boli zdravé a silné. Voda sa využívala aj na telesnú očistu ľudí. Tá sa mala vykonať ešte pred východom slnka v tečúcej vode, najlepšie priamo v brode rieky. Cieľ tejto obyčaje bol nielen zdravotný, ale aj kozmetický – dievčatá verili, že po takomto umytí budú svieže, krásne, nebudú mať na tvári pehy a umyté vlasy im rýchlejšie porastú.

Dobrú úrodu mala zabezpečiť príprava zeleninových jedál, z čoho pochádza aj označenie dňa vyjadrené v jeho prívlastku – „Zelený“ štvrtok. Varili sa predovšetkým prívarky alebo polievky zo šťaveľa, špenátu či z lístkov mladej žihľavy. Bežné bolo aj varenie cestovín, najmä opekancov, rezancov či šúľancov, kvôli podpore rastu obilných klasov. Na Zelený štvrtok sa však nemal piecť chlie b. Verilo sa, že žena, ktorá tento zákaz neuposlúchne, privodí veľké sucho a neúrodu.

Zelený štvrtok - Veľká noc

 

Autorka textu: Simona Jaššová, kurátorka SNM – MT – Etnografické múzeum
Foto: Podujatie Veľká noc na dedine v SNM – Múzeách v Martine – Múzeu slovenskej dediny, M. Fabian

Spoznávame všetko krásne, čo na Slovensku máme :-) Predstavenie folklórnych súborov, spoznávanie ľudovej architektúry a tradícií.